Vitajte v prvom diele sérii – Historické tajomstvá krásy tajomti. Dnes sa prenesieme na dvor Ľudovíta XV. vo Versailles, kde krása bola povinnosťou, no hygiena… povedzme, že bola viac otázkou stratégie než pravidelnosti. Šľachta sa kúpala len zriedkavo, maximálne párkrát do roka, a svoje telo „čistila“ voňavými trikmi.
Kúpeľ raz do roka – a svadby v lete 🌞
V 18. storočí sa verilo, že voda prenáša choroby a oslabuje telo, preto sa kúpeľ považoval za riskantný. Bežní ľudia sa kúpali len raz ročne, často koncom jari alebo v lete. Šľachta zvykla plánovať svadby na letné mesiace, aby svadobní hostia menej zapáchali, keďže sa aspoň raz pred slávnosťou osviežili, alebo keď sa už mohli otvoriť okná a zmierniť tak „následky“ dlhého obdobia bez vody.
Madame de Pompadour však tento štandard výrazne prekonala. Patrila medzi „hygienické rebelky“ a kúpeľ si dopriala viackrát do roka. Možno aj 3-4 krát. Do vody pridávala ruže, levanduľu a tymian, čím si z kúpeľa spravila luxusný rituál.
Parfémy – zbrane proti zápachu 💨
Vo Versailles sa hygiena zakrývala voňavými oblakmi parfému a púdru. Šľachta nosila parfumované rukavičky, kvapkala vône na parochne a oblečenie, aby prehlušila telesný pach. Madame de Pompadour si vytvárala vlastné zmesi vôní a bola známa jemnými tónmi jazmínu a ruží, ktoré z nej robili stelesnenie elegancie.
Púder, púder a ešte raz púder
Púder bol na šlachtických dvoroch všade. Bol na parochniach, kde slúžil ako fixátor, bol na pleti, dekolte. Madame Pompdour si tvár pravidelne voskovala, aby zakryla vyrážky, a následne na ňu nanášala hrubú vrstvu bieleho púdru. Vosk a biela farba na tvár maskovali všetky nedokonalosti, ale často spôsobili viac škody ako úžitku. Pokožka pod vrstvami vosku trpela, čo si žiadalo ešte viac líčidiel. No a naviac je známe, že vtedajší púder obsahoval olovo, čo viedlo k problémom.
No bledá pleť bola symbolom ušľachtilosti a krásy a pre tú boli ochotné ženy znášať čokoľvek! (takmer ako dnes, však? 😉)
Parochne ako symbol luxusu
Účesy vo Versailles nepoznali hranice. Obrovské parochne plné kučier a ozdôb boli povinnou výbavou šľachty. Madame de Pompadour si svoje parochne zdobila čerstvými kvetmi a parfumovala ich, aby vždy pôsobila sviežo a nezabudnuteľne. Parochne však mali aj svoje „tiene“. Boli domovom pre blchy, čo bola jedna z menej príjemných stránok krásy tej doby.
Malé tajomstvá krásy a kamufláže – Mouches 🦋
Keď púder a vosk nedokázali zakryť všetky nedokonalosti, prišli na rad malé čierne náplasti zvané mouches. Ale Madame ich používala s gráciou a stratégia ich umiestnenia nebola náhodná – na líci symbolizovali flirt, na čele dôstojnosť a pod okom vášeň. Aj takto dámy na dvore komunikovali bez slov.
Madame de Pompadour bola nielen ikonou krásy, ale aj majsterkou vo vytváraní ilúzie dokonalosti. Aj keď jej metódy dnes vyvolávajú úsmev, bola dôkazom, že tajomstvá krásy boli predovšetkým o stratégii!
Tak ako? Páčil sa vám prvý diel Historických tajomstiev krásy? Pobavil vás? Ak áno zdieľajte ho so svojimi priateľmi! Stačí ak kliknete na tlačidlo Facebook, X, WhatsApp alebo LinkedIn hore alebo dole pod článkom a hneď sa podelíte sa o zaujímavý, možno aj úsmevný (možno miestami až nechutný) pohľad do histórie krásy.
