Pri sérach sa niekedy stane zvláštna vec. To isté sérum môže na jednej pleti fungovať výborne a iná pleť z neho profituje o niečo menej presvedčivo. A dokonca aj na tej istej pleti môže jeho efekt v rôznych obdobiach vyzerať trochu inak.
Keď sa rozhodujeme pre nejaké sérum, často zisťujeme to, čo obsahujú a na čo sú určené. Čo je samozrejme dobre a tak to má byť. Ale už menej si uvedomujeme (a je to úplne normálne a v poriadku), v akom prostredí sa účinné látky séra v pleti vlastne pohybujú – či vo vode, alebo v tukovej časti pokožky.
A práve to môže byť jeden z dôvodov, prečo niektoré sérum funguje lepšie na vlhkej pleti a iné si poradí aj bez nej. Poďme sa teda na séra pozrieť z tej menej spotrebiteľskej časti. Poďme sa pozrieť na to, ako sa v pleti správajú a ako im môžeme trochu pomôcť.
Pleť ako múr z tehličiek – staré dobré prirovnanie
Aby ste tomu lepšie porozumeli, pomôže jedno jednoduché a veľmi známe prirovnanie.
Vrchnú vrstvu pokožky si môžeme predstaviť ako múr z tehličiek. Tehličky predstavujú bunky, ktoré tvoria pokožku, a medzi nimi sa nachádza tuková (lipidová) „malta“, ktorá ich drží pokope.
Táto malta je veľmi dôležitá. Pomáha držať pokožku pohromade a zároveň regulovať, čo sa cez pokožku dostane dovnútra a čo naopak zostane na jej povrchu.
Keď na pleť nanesieme sérum, účinné látky sa potrebujú cez tento náš „múrik“ dostať hlbšie do pokožky.
Nie všetky látky sa však do hlbších vrstiev pokožky dostávajú rovnakým spôsobom. Niektoré sa lepšie pohybujú vo vodnom prostredí a dokážu prenikať hlbšie priamo cez bunky, ktorých vnútro je tvorené prevažne vodou. Iné si naopak hľadajú cestu skôr v tukovej vrstve medzi bunkami.
A práve to je jeden z dôvodov, prečo niektoré séra fungujú lepšie na vlhkej pleti a iné si poradia aj bez nej.
Keď sérum obsahuje látky, ktorým vyhovuje vodné prostredie
Niektoré účinné látky sa dobre rozpúšťajú vo vode a v pleti sa teda pohybujú najmä vo vodnom prostredí buniek. Takéto látky označujeme ako hydrofilné.
Patria sem napríklad
- kyselina hyalurónová
- glycerín
- vitamín C (záleží však na forme vitamínu C – vyvetľujem na konci článku)
- niacinamid
- panthenol
- aloe vera
- extrakty zo zeleného alebo bieleho čaju
Takýmto látkam sa vždy „cestuje“ o niečo lepšie v pleti, ktorá má dostatok hydratácie.
Preto sa pri niektorých sérach odporúča aplikácia na mierne vlhkú pleť. Voda môže slúžiť nielen ako prostredie, v ktorom sa účinné látky rozpúšťajú, ale aj ako transportné médium, ktoré im pomáha dostať sa tam, kde môžu v pleti pôsobiť.
Zároveň platí, že hydratovaná vrchná vrstva pokožky býva priepustnejšia než úplne vysušená, takže účinné látky sa môžu vstrebávať o niečo ľahšie.
Látky, ktoré sa pohybujú v tukovom prostredí
Existujú aj účinné aktívne látky, ktoré sa vo vode nerozpúšťajú dobre a v pleti sa pohybujú skôr v tukovej vrstve medzi bunkami. Takéto látky označujeme ako hydrofóbne alebo lipofilné.
Patria sem napríklad:
Tieto látky najčastejšie využívajú cestu práve v lipidovej „malte“ medzi bunkami.
To však neznamená, že hydratácia pleti pre ne nie je dôležitá. Aj tieto látky fungujú najlepšie v pleti, ktorá má zdravú bariéru a dobré podmienky – čiže aj oni potrebujú dostatočne hydratovanú pleť zvnoka aj zvnútra.
Keď účinnej látke pomáha formulácia
Niektoré účinné látky potrebujú na svoju „cestu“ aj pomocníkov.
Výrobcovia preto používajú rôzne technológie, ktoré pomáhajú aktívne látky stabilizovať a dopraviť tam, kde majú v pleti pôsobiť. Využívajú napríklad emulzie, špeciálne nosiče alebo lipozómy (mikrokapsuly, ktoré účinnú látku chránia a postupne ju v pleti uvoľňujú).
Ako príklad môžeme uviesť vitamín C. Jeho najznámejšia forma je rozpustná vo vode a k svojej práci potrebuje vodné prostredie. Zároveň však patrí medzi pomerne nestabilné látky, môže sa rýchlo rozkladať svetlom, vzduchom alebo nevhodným pH.
Preto sa céčko v kozmetike často používa aj v upravenej, stabilizovanej forme, ktorá je vo formulácii odolnejšia a dokáže sa v pleti správať stabilnejšie alebo dopravovať sa cez tukovú “maltu” vo vnútri tukovej kapsulky, do hlbších vrstiev pokožky.
A presne to je to, keď sa povie, že sérum obsahuje stabilizovanú aktívnu látku, alebo že má špeciálny nosič. Výrobca jednoducho látke pomohol, aby sa do pleti dostala v lepšej kondícii a mala väčšiu šancu tam aj skutočne fungovať.
Preto niekedy nerozhoduje len to, akú účinnú látkau sérum obsahuje , ale aj to, v čom je látka rozpustená, s čím je spojená a ako je celý produkt formulovaný.
Existuje ešte jedna cesta
Niektoré účinné látky sa môžu do pokožky dostávať aj cez vlasové folikuly a póry. Nie je to hlavná cesta prenikania, ale pre niektoré látky sú zaujímavou skratkou.
Čo si z toho odniesť v praxi?
Možno z tohto článku neodídete s novým „tipom do kúpeľne“. Ani s nejakým užitočným AHA momentom. Ale možno sa na hydratáciu pleti budete pozerať trochu širšou optikou a poviete si, hmm aj s týmto má hydratácia a bariéra pleti súvis.
Účinnosť séra totiž často nezávisí len od samotného produktu, ale aj od toho, v akých podmienkach sa jeho účinné látky v pleti ocitnú. A práve preto sa niekedy oplatí pozerať nielen na to, čo používame, ale aj na to, v akom stave je pleť, ktorá sérum prijíma.
